Vlastný názor

Táto hra ma skutočne ihneď zaujala a jej čítanie som si užívala. Nečakala som, že sa mi bude tak páčiť. Keď som ju dočítala, nemohla som si pomôcť a začala som ju čítať odznova. Táto veselohra je veľmi vtipná a má neuveriteľne pôsobivý záver. Páči sa mi od prvej strany až po poslednú a nemám nič, čo by som mohla jej autorovi vytknúť. Mojím snom je raz vidieť Tanec nad plačom v divadle. Je to skutočne dramatický skvost.

     Do veľkej miery ma na hre zaujala jej jedinečnosť a originálna myšlienka riešiť večné témy porovnávaním dvoch svetov. Bolo zaujímavé uvedomiť si, že svet je v tej najhlbšej podstate stále rovnaký. Vďaka konfrontácii šľachticov a súčasnosti vznikali skutočne vtipné momenty a na diele som sa skutočne zasmiala. Páčili sa mi komické situácie s Barnabášovým koktaním, scény s Pyskom a Trdlíkom, alebo scéna, v ktorej sa kráľ snaží presvedčiť syna, aby sa oženil a iné. Najviac na mňa však zapôsobil záver hry. Je to skutočne zvláštny pocit, keď sa počas celej hry zabávate a zrazu vám po Barnabášovom speve ostane vážna tvár. Je to čosi neobvyklé, s čím som sa nikdy predtým nestretla a úplne ma to „dostalo“. Je to podľa môjho názoru skutočne geniálne takýmto spôsobom ukončiť veselohru. Keď som knihu dočítala, zavrela som ju a chvíľu som sa ani nepohla a rozmýšľala som o nej. A podobné pocity ma neobišli , ani keď som knihu čítala, druhý, tretí či štvrtý krát. Jednoducho sa mi nezunovala a tak to už s kvalitnými vecami býva.

     Tanec nad plačom by som odporučila každému, kto má rád originálne a kvalitné diela, má rád humor a rád sa zamýšľa nad týmto svetom. Určite ich nesklame. Mňa osobne naozaj táto hra nesklamala. Sadla presne môjmu vkusu a určite sa k nej budem vracať aj v budúcnosti.