Pracovný list – Peter Zvon : Tanec nad plačom

MLADOSŤ A STAROBA
Starý svet
1.Gróf Richard: Ach, vzácna pani, čo vek zahovárať?
Prečo sa dívať na vek ako na kliatbu?
Je krásny práve tak, ako je krásna mladosť,
len obsah sa mu iný musí dať.
 [Je mladosť samá láska, boj a víťazstvo.
Je sila, oheň, odvážnosť a smiech
A vek náš? Hádam mu to chýba,
 má ale inú krásu, inú nádheru.]
2. Mladosť a mravnosť! Oheň a voda skôr!
Mladosti krása veď v nemúdrosti je.
3.Gróf Alfréd: Oj, vlasy šedivé, oj, strieborné vy hlavy,
jak sa tá farba vaša zneužíva.
Mať biele vlasy, staroby len znak,
veď rozum nemá sídlo vo vlasoch,
[a jedno mu, či tmavé sú, či biele.]
Súčasnosť
4.Kráľ: Ale vyzerá táto generácia. A len napred, napred! To by som jej už odpustil, že nemá nič v hlave. Ale keby si z toho aspoň nerobila [politický] program! My, pravda, sme už starí. A rozpadávajú sa nám krvinky. A keby len krvinky. Ale nervy! Nervy!
5.Adela: Tí starí páni sú takí milučkí a tak krásne vedia vravieť o láske. A nakoniec ju ani nechcú. A vy mladí hovoriť o láske ani neviete, a hneď ju chcete.
MÚDROSŤ A HLÚPOSŤ
6.Gróf Alfréd: Oj, príliš ťažké je si uvedomiť hlúposť.
 Tak človek nikdy múdry nebude,
 by spoznal, že je hlúpy.
7.Gróf Richard: Vždy bolo viac hlupákov, ktorým sa koril svet,
 a viacej múdrych tam, kde rozdávali smrť.
                                                                                 

 [a ničomu ich nenaučil dávny čas,
 veď hlúpi nechcú poznať minulosť.
 Sú príliš múdri tiež, by poznať chceli nové.
Bo čakajú na budúcnosti súd. ]
Preto dnes múdry ten, čo nevie vôbec nič.
Barnabášovo posolstvo
8. Netrpia ľudia, netrpia
pre nič, len pre ľudí,
človek len pre vlastné šťastie
človeka nevidí.
 
Boh všetkým ľuďom dal oči
a každý srdce má,
pre svetlo nevidia ľudia,
                                                                                                               

pre lásku neľúbia.
Všetci sa začínajú smiať.
Barnabáš zbojazlivie a spieva ešte tichšie.
Boh všetkým ľuďom dal dušu,
čo nesmrteľná je,
pre život odvrhli život,
diabol im kraľuje.
 
Dal pán boh svedomie ľudom,
by zla sa nechcelo,
ach, v potokoch sĺz a krvi
svedomie zomrelo.
Všetci okrem Silvie, ktorá sa odvráti, smejú sa nahlas. Potlesk. Barnabáš spieva neisto a v slzách.
Ach, páni, páni, ach, páni,
prebuďte svedomie,
keď vy môžete byť ľuďmi,
prečo by ja som nie?
Ohromný smiech. Barnabáš plače a spieva.
Ach, páni, páni, ach, páni,
srdcia si vezmite,
do rán Ukrižovaného
viac klincov nebite.
MUŽI A ŽENY
Starý svet
9. Grófka Anna:

   A možno, Silvia, keď ústa jeho jemné
sa k slovám otvoria, že užasnete priam!
Bo medzi mužskými niet, drahá rozdielu.
Sú iba muži, bohužiaľ, nič viac.
[Ak niečím možno aj sa líšia od seba, len tým,
 že jedni vyzerajú naozaj, jak sú
a druhí však inak, lež vpravde ako prví sú. ]
A preto dokým oni budú na svete,
svet sa už nezmení. Má všetky mužské chyby.
Gróf Richard:
No, zato ženy, ženy! Oj, syn môj, počúvaj
                                                                                                                    

a dobre uvedom si slová tie.
Je ako anjelik, pýri sa, nevinná,
oči jak kozliatko, tielko jak brezička.
Ty myslíš: studnička! Ty myslíš: obláčik!
Koríš sa, dvoríš, kytice nosíš.
Ona ťa miluje.
Ach, bože na nebi!
Muži sú muži! No skutočne viac nič.
Však ženy, priateľ môj, sú všetkým na zemi!
len často jediným, žiaľ, nie sú – ženami!
10.Markíza Silvia: A preto na svete sú mužov druhy dva.
Ten jeden, to muži sú ženatí,
im žena všetko dá, čo dobrého je v nich.
A druhý v špatnostiach sa bude brodiť len,
dokým ho žena nespasí a nevyvedie z blata.
11.Gróf Richard: Však ženou vedieť byť, čo život skrotiť vie…čo vládnuť zná len čarom úsmevov…to údel dôstojný je ľudí najväčších.
Súčasnosť
12.Kráľ: Milá Rozália, muž je v mnohom smere od ženy odlišný. Muž je príťažlivý až do posledného dychu. Vidíš, to je práve rozdiel medzi mužom a ženou, tá vaša krása je oslnivejšia, ale tá naša zasa dlhšie vydrží.
13. Kráľová: Každý muž je fádny, keď si ho vezmeš.
Dvorenie – starý svet vs. Súčasnosť 14. Gróf Alfréd: Hovoríte básnik? Páčia sa vám verše?
     Nám básňou najkrajšou je jedno slovo: „žena“.                                                                    
Adela: Mlčte, to je také banálne, že by to mohlo byť moderné.
15. Peter pokojne: Bozkajte ma!
Markíza Silvia: Ach, nie…
Peter zareve: Bozkajte ma!
Silvia ho bozká na čelo, Peter ju chytí a divo ju bozkáva.
ŽIVOT A SMRŤ
16. Markíza Silvia:
 Ísť zasa na svet! Znova trochu žiť!
Život je taký krásny.
 Krajší ako smrť.
Gróf Alfréd:
-byť zasa teda iba človekom-
 Markíza Silvia:
-a vidieť farby v božej nádhere-
Gróf Alfréd:
-ísť svetom sám a milovať len seba-
Markíza Silvia:
-zas počuť spev vtákov v záhradách-
Gróf Alfréd:
-a vravieť o pravde, a robiť iba lož-
Markíza Silvia:
-zas vidieť kvety a cítiť vôňu ruží-
Gróf Alfréd:
-a lásku zabíjať, zabíjať priateľstvo-
Markíza Silvia:
-zas vidieť slnca jas a cítiť teplo jeho-
Gróf Alfréd:
-a dobrých križovať, a zlodejom sa klaňať-
Markíza Silvia:
-zas cítiť čaro vôd a vidieť padať sneh-
Gróf Alfréd:
-a vraždiť bedárov, stavať im šibenice-
Markíza Silvia:
-zas teda život žiť- a možno milovať-
Gróf Alfréd:
-a cez mŕtvoly ísť za kúskom slávy prázdnej-
Markíza Silvia:
-zas rada trocha mať, byť možno milovaná-
Gróf Alfréd:
-byť iba človekom v tej celej biede jeho-
Markíza Silvia:
Už mlčte Alfréd! Život nie je zlý
a nie sú zlými všetci ľudia v ňom.
Gróf Alfréd:
[Markíza vzácna, človek ako človek.
                                                                            

Prečo len to hľadať, čo v ňom sa neskrýva?]
Ľudia sa najmä vyznačujú tým,
že sú až dokonale neľudskí.
17.Gróf Richard: Veď žiť len hodinu a desať minút zaspať
je hriechom až, môj syn.
Život je milenka, mladý môj priateľu,
a spánok neľúbi, mladý keď milenec.
18.Nie vzácna Silvia,
ja na svet nepôjdem, je to tam príliš ľudské,
 
než aby človek pokojne si žil.
Som pre kanvicu burgundského vína,
som pre smrť! Vive la mort!
VLÁDA
19.Gróf Richard:
Kráľ večný je. To pamätaj, môj syn!
Tam kde sa kráľov zbavia, to nešťastná je zem,
 tam bude panovať len pýcha s hlúposťou.
20.Gróf Alfréd:
 Do čoho nás vodil ten náš kráľ?
Pre slávu mena svojho obetoval ľud!
                                                                  
A koľko vrážd sa dialo v mene kráľovskom!
Bol dnešný kráľa druh mu zajtra nepriateľ,
pretože veľmi vzrástla jeho obľuba.
Veď tí len mohli ticho spať a žiť,
čo boli ako psi a päty lízali.
Vždy nebol múdry ten, koho sme mali v čele,
 a budúcnosť ho často prekliala.
 Je lepší dnešný svet, keď kráľa zosadil.
21.Rytier Gejza(Richardovi):
Veď preto iba kráľa chránite vy,
že nikdy ničoho vás nezbavil,
a preto videli ste v dlhej jeho vláde
len dobro vlasti, bo dobre mali ste sa vy.
MORÁLKA A HODNOTY
Podliezavosť
22. Kráľ: Vy ste už tu?

    
Pysk: Prirodzene, pán generálny riaditeľ, už som tu.

    
Kráľ: Rozposlali ste na dnešok, totiž včerajšok, všetky pozvánky?

    
Pysk: Prirodzene, pán generálny riaditeľ, rozposlal som na dnešok, totiž na včerajšok, všetky pozvánky.

  
Kráľ utiera si pot: Pozvali ste aj diplomatický zbor?
 Pysk: Prirodzene, pán generálny riaditeľ, pozval som aj diplomatický zbor. Utiera si pot.
Vyšetrovacie praktiky
23. Trdlík: Deti?

   
Kráľ: Dve.

   
Trdlík: Malé?

    Kráľ: Veľké.

   
Trdlík: Ako?

   
Kráľ: Takto. Ukazuje od zeme.

    Trdlík: Koľko?

    Kráľ: Čoho?

   
Trdlík: Rokov.
 
  Kráľ: Dvadsať a dvadsaťsedem.

  
 Trdlík: Teda štyridsaťsedem.

   
Kráľ: Pardón, prosím. Dievča dvadsať, chlapec dvadsaťsedem.

    Trdlík: Viem. To je dovedna štyridsaťsedem, chápete?

   
Kráľ: No chápem, ale…

    Trdlík: Neskoršie. Ešte vám nemôžem nič určité povedať.
Svadba pre majetok
24. Kráľ: Pravdaže, zasnúbiš sa. V lepších kruhoch sa ľudia vždy berú pre peniaze. Z lásky sa berú len bedári, aby bola populácia. To si pamätaj, správna populačná politika sa robí tým, že sa ožobračuje ľud.
Vzťah k umeniu
25. Peter: A prečo teda, preboha, kupuješ tie obrazy? Vari by si sa bez nich neobišiel?
Kráľ: Ale obišiel. Lenže keby som to povedal hlasno, tak by o mne tí, ktorí by sa bez umenia práve tak obišli, vyhlásili, že som nekultúrny tvor. A potom – umelci sa musia podporovať. Inak by si bol v slušnej spoločnosti nemožný.
Dnešný človek
26. Ja dnešný človek hrdo dvíham hlavu!
                     
Poézia súčasnosti
Nič nechcem! Všetko sám si dám!
                       
31. Čierny kôň rozrýva vesmír ružový,
Opité hlavy venčí vavrín konca.
                                 iskrami kopýt hviezdy zažíha,

Nič nie je. Nahý človek sám!
                                      ty nie si, a predsa si,

Všetko som spoznal!
                                                   ó, dúha krvi plná, spíš?

Všetko ovládam!
Ja, dnešný človek, sám.
                                              Je ticho už na tvrdom ostrí nožov, 

Som všetko! Všetko sám si dám.
                                 plač Apokalypsy sa vpíja do mrakov,

Ó, hudby hrajte!!
                                                       Kam ísť máš, chodec beznohý?                   

Hrajte nám!!
                                                              Tá biela ruža kašle kvapky krvi 

Ó, všetci s nami spievajte!
                                         a oblaky sú choré šarlachom,

Dnes ľudstvo ukázalo svoju pravú tvár!
                    ó, dúha krvi plná, spíš?

VÍNO
27. Nech rastie vínna réva tam,
                                 Kráčaš tmou noci, ty deň,


      tá z purpuru i zlata,                                              za tebou smiech len mŕtvol žijúcich.


     nech pijú všetci anjeli                                           Ty, svetlo, si im tmou –


     i svätci, ba i svätice                                               im oči zatvoril vlastný kus rozumu.


    a jedna z tichých modlitieb                                    – teplá krv tvoja tečie im do mozgov –


    nech patrí duši vína.                                               Ten vzal si im a daroval im husle.

JAZYK A ŠTÝL AUTORA
                                     
Ó, dúha krvi plná, spíš?
Pompa starého sveta
28. Či znáte, pani moja, sladkosť únavy?
                  Na mŕtvej lúke chodia živé nohy,


      Či znáte, pani, sladkosť usínania?                       Po larvách húseníc prichádza génius.


      V tej chvíli ostatnej vy sama pocítite                   buď požehnaný, majster!


      vôňu, ktorou sa slnce lúči s dňom.                       Učeň tvoj skromný očakáva ťa.


     Je večer v živote, a počuť zvony v poliach


     a rosa pomaly a tíško padá k nohám vám.


     Kvety vám voňajú – cítite, pani, mladosť!


     Vták pieseň dospieva – ach láska ľúbezná


     a ticho nastáva pre unavený deň.

Úsečná reč súčasnosti
29. …ja som podal na krídlo, to krátkym špurtom k rohovej zástavke, potom center, ja si to v šestnástke štopnem, obídem beka a potom strelím… Brankár urobí robinzonádu – ale kde – viedli sme 1:0. Čo vy na to?
30. Peter ide s Adelou pomaly do tanečnej dvorany: Kto je to ten Martin?
Adela: – hm – právnik.
Peter otrávene: Ojojoj!
                                                                                                               

Adela: Čo máš proti nim?
Peter: Požičiavajú iba na zmenku.
                                                                                            

Adela: – hm – a tá tvoja?
                                                                                                         

Peter: …kríva.
                                                                                                                            

Adela: Sústrasť.
Peter vo dverách: Cigaretu?
Adela: No…
Peter podáva jej cigaretu a zapaľuje: Peniaze?
                                                                                        

Adela: Nemám.
Peter: Nedá sa nič robiť.